Prvý dôchodkový pilier funguje ako priebežný. To znamená, že zo zaplatených odvodov sa ihneď vyplácajú penzie súčasným dôchodcom. Zaplatené odvody sa teda neukladajú bokom, ale idú rovno na vyplácanie penzií. Ústava a zákony ale pracujúcim ľuďom garantujú, že ich podiel na platení poistného sa bude brať do úvahy pri výpočte dôchodku. Musia sa tak spoliehať na vzorec výpočtu, ktorý je možné kedykoľvek zmeniť, a dobre fungujúcu ekonomiku v budúcnosti.
Pracujúcim strháva odvody na sociálne poistenie zo mzdy ich zamestnávateľ. Na dôchodkové poistenie idú štyri percentá zo mzdy. Ďalších 14 percent zaplatí zamestnávateľ zo svojich prostriedkov. Každý mesiac tak do Sociálnej poisťovne ide na dôchodkové poistenie 18 percent hrubej mzdy. Okrem toho zamestnanci platia aj ďalšie odvody.
Dôchodok podľa vzorca
Zaplatené odvody vstupujú do vzorca na výpočet dôchodku len nepriamo. Dôležitý je vymeriavací základ, z ktorého tieto odvody daný človek platil. Pre zamestnanca sa vymeriavací základ rovná jeho hrubej mzde. Na základe toho sa vyráta jeho priemerný osobný mzdový bod (POMB). Ten vyjadruje, v akom pomere bol plat žiadateľa o dôchodok k priemernej mzde na Slovensku. Ak by niekto zarábal celý život priemernú mzdu, mal by mať aj POMB na úrovni 1. Ak by bol jeho plat dvojnásobný, tak POMB bude 2 a kto zarábal len polovicu priemernej mzdy, tomu vyjde POMB na úrovni 0,5. Koľko peňazí celkovo niekto zaplatil na odvodoch, sa preto pri výpočte dôchodku nezohľadňuje.
POMB sa pri výpočte penzie vynásobí počtom odpracovaných rokov a aktuálnou dôchodkovou hodnotou. Tá určuje, aký dôchodok by penzista dostal za jeden odpracovaný rok, v ktorom jeho plat bol na úrovni priemernej mzdy. Tento vzorec znamená, že čím mal niekto vyššiu mzdu a čím viac rokov odpracoval, tým by mal mať aj vyšší dôchodok.
Tento vzorec je uvedený v zákone o sociálnom poistení. Pracujúci sa tak musia spoliehať na to, že sa vzorec nezmení v ich neprospech, kým dosiahnu dôchodkový vek. Pred tromi rokmi napríklad parlament zmenil spôsob, ako sa počíta aktuálna dôchodková hodnota. Keďže po novom rastie pomalšie, dostávajú noví penzisti nižšie dôchodky.
Pracujúci sa môžu spoliehať na ústavnú legislatívu, ktorá by mala penziu garantovať. „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok,“ píše sa v ústave. O výške dôchodku však ústava už nič nehovorí.
Málo pracujúcich, veľa dôchodcov
Nikto budúcim penzistom nedokáže garantovať, že štát bude mať dosť peňazí na vyplácanie dôchodkov, respektíve na to, aby penzisti z týchto dôchodkov dokázali slušne žiť. Sociálna poisťovňa už dlhší čas na dôchodkoch vypláca výrazne viac, než koľko peňazí získa z odvodov. Rozdiel jej dopláca štát. Napríklad vlani štát do Sociálnej poisťovne poslal 2,75 miliardy eur. Ak by tomu tak nebolo, dôchodky by museli byť výrazne nižšie. Reálne má poisťovňa z odvodov peniaze na desať dôchodkov, ale vypláca ich 13.
Problém je aj v tom, že slovenské obyvateľstvo starne a rodí sa čoraz menej detí. To sa začne pomaly prejavovať aj na balíku peňazí, ktoré štát prerozdeľuje penzistom. Odvody totiž bude platiť menej ekonomicky aktívneho obyvateľstva, no na druhej strane pribudnú poberatelia penzie. V súčasnosti platí, že na približne 3,6 milióna pracujúcich pripadá viac ako milión dôchodcov. Avšak do roku 2050 bude zhruba 2,9 milióna pracujúcich pripadať na približne 1,5 milióna dôchodcov.
Ekonóm z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž v rozhovore pre Finsider povedal, že kvôli demografii bude klesať miera náhrady, inak nebude možné udržať dôchodkový systém. Avšak Sociálna poisťovňa bude podľa neho vždy vyplácať nejaký dôchodok, bude stúpať potreba dotovania dôchodkov, pretože bude viac dôchodcov. „To inak nepôjde. Môžeme len predpokladať, že ekonomika bude rásť, aj keď pomaly. Istým spôsobom si na to zarobíme,“ povedal.
Príklad na výpočet dôchodku:
Pán Jozef platil dôchodkové poistenie 40 rokov a počas týchto rokov zarábal pravidelne priemernú mzdu v danom roku. Jeho priemerný osobný mzdový bod bude preto na úrovni 1. Dôchodková hodnota na rok 2025 je na úrovni 18,7434 eura.
Dôchodok = počet odpracovaných rokov x priemerný osobný mzdový bod x ADH.
Jeho dôchodková dávka sa teda určí ako: 1 x 40 x 18,7434 = 749,80 eura (po zaokrúhlení).
Tento dôchodok ešte musí prejsť valorizáciou, ktorá v roku 2025 dosiahla úroveň 2,1 percenta.
Tomuto penzistovi by teda štát mal vyplácať penziu vo výške 765,60 eura mesačne.
Článok je prevzatý zo stránky www.finsider.sk so súhlasom autora.
